O hudbe a nehudbe

Sú kapely, ktoré sú jednoducho zaujímavejšie ako tie ostatné. Medzi ne právom patrí aj americká punková legenda s charizmatickým, bláznivým, no hlavne nezabudnuteľným spevákom Jellom Biafrom.

„Mŕtvi Kennedyovci“ vznikli v roku 1978 v San Franciscu v americkom štáte Kalifornia. Mohli by sme ju tak trochu považovať za „umelú“ kapelu, aspoň v tom zmysle, že vznikla prakticky na inzerát, ktorý podal prakticky jej prvý člen gitarista East Bay Ray v miestnych novinách potom, čo videl ska-punkový koncert. Takto do kapely prišli basák Klaus Flouride, bubeník 6025 a už spomínaný spevák Jello Biafra. Prvý koncert odohrali 19. júla 1978 v Mabuhay Garden v San Franciscu.

 Ich meno od začiatku vyvolávalo rôzne kontroverzné reakcie, čo je samozrejme v Spojených štátoch amerických pochopiteľné. No koncertovali aj pod rôznymi pseudonymami ako The Sharks, The Creamsicles alebo The Pink Twinkies. V roku 1979 vydali u nezávislého labelu Alternative Tentacles svoj prvý singel California über alles, ktorý nepríliš lichotivo hovorí o guvernérovi Kalifornie, no skrátka, obviňuje ho z diktátorských a fašistických chúťok.

Je teda vidieť, že Dead Kennedys si vybrali tvrdú kriticko-politickú líniu a počas celej svojej existencie ju aj nasledovali. Okrem toho neobyčajne radi provokovali, k čomu sa viaže aj jedna historka: Keď ich na začiatku roku 1980 pozvali na koncert, ktorú organizovalo isté veľké vydavateľstvo a ktoré sa malo niesť v duchu kapiel New Wave, aby tam zahrali svoj undergroundový hit California über alles, asi po pätnástich sekundách skladba ju Jello Biafra prerušil: „Počkajte chvíľu! Teraz by sme mali dokázať, že sme už dospelí. My totiž nie sme punkrocková kapela, my sme new wave!“ Po týchto slovách všetci členovia kapely, ktorí mali na sebe biele tričké s veľkým čiernym písmenom S, si cez neho dali kravaty a vytvorili tak znak pre dolár. Na to začali hrať pesničku „Pull my strings“, čo bola skladba ironizujúca pomery v mainstreamovom hudobnom priemysle. Môžeme si predstaviť, aký rozruch táto pieseň vyvolala, napríklad aj kvôli týmto slovám: „Je môj vták dosť veľký a môj mozog dosť malý na to, aby ste zo mňa spravili hviezdu?“

V roku 1980 nahrali ďalší legendárny singel Holiday in Cambodia a o niečo neskôr vydali debutový album Fresh fruit for rotting vegetables, na ktorom sa oba hity nachádzajú. Album dokonca dosiahol 33. miesto v britskej UK Charts. Vtedy si bubeník pod číselným menom 6025 povedal, že sa chce venovať iným veciam a to najmä architektúre a kapelu opustil. Nahradil ho skvelý D.H. Peligro. Ďalší člen, East Bay Ray sa zatiaľ zbytok skupiny snažil dotlačiť k podpísaniu zmluvy s veľkým vydavateľstvom Polydor, čo sa pochopiteľne najmä Biafrovi príliš nepáčilo a vyhrážal sa, že keď ostatní podpíšu, zo skupiny odíde. No tento spor sa vyriešil prakticky sám, keď Polydor zistilo, že ďalší singel kapely má byť Too drunk to fuck a od zmluvy vydavateľstvo odstúpilo samé.

Príchodom Peligra do kapely sa Dead Kennedys naplno presunulo do hardcorovej, ba až trashovej scény. Je to vidieť aj na piesni In God we trust, Inc. Ďalšie single Moral Majority, Nazi punks fuck off alebo We´ve got a bigger problem now skupinu posunuli do čela sociálneho hnutia. V roku 1982 vyšiel ich druhý štúdiový album Plastic Surgery Disasters.

Na Dead Kennedys je z hudobného hľadiska nesmierne zaujímavé, ako sa za pomerne krátky čas svojej existencie ich hudba vyvíjala. Od punku cez hardcore a trash k jazzovým variáciám. To ich oproti ostatným kapelám z tejto hudobnej oblasti robí skutočne nevšednými a jedinečnými. No ich hudba ani zďaleka nie je to jediné, čo na nich bolo a stále je jedinečné. Dead Kennedys sa prakticky stali politickou silou, ktorá si na mušku brala aktuálne spoločenské, rasové, sociálne a najmä politické problémy vtedajšej Ameriky a sveta. A v takejto dobrej kondícií si dala turné po Amerike, Európe a Austrálií a všade si našlo svojich obdivovateľov a v nejednom prípade aj nasledovníkov.

Tretí album, Frankenchrist, vydali v roku 1985. Na ňom je zreteľne vidieť, že kapela ešte hudobne podrástla, o čom okrem klasicky hlasných a rýchlych songov svedčí aj zapájanie syntetizátorov alebo trúbky. V tej dobe sa začína dlhý súd, na ktorom je kapela obvinené z obscénnosti a kazenia dobrých mravov amerických detí, do ktorého ich namočili „svedomití americkí rodičia“. Problémový bol najmä obrázok z obalu albumu Frankenchrist, zvaný Penis Landscape, na ktorom je zobrazených deväť penisov vnikajúcich do vagíny. Tento poster mal byť hlavným argumentom žalobcov, ale sudkyňa Susan Isacoff nakoniec rozhodla, že obrázok musí byť posudzovaný v kontexte s hudbou a textami, čiže sám o sebe netvorí žiadne obscénne umenie, ale prakticky slúži ako doprovodná ilustrácia. Súd nakoniec skončil až v roku 1987, keď porota oslobodila všetkých obžalovaných od obvinenia, no album bol medzitým stiahnutý z obchodov po celom štáte.

Hardcorová scéna v Spojených štátoch zatiaľ strácala na sile v súvislosti s tým, že sa jej fanúšikmi viac a viac stávali ľudia, ktorí sa na koncerty Dead Kennedsy prišli len pobiť a vyjadrovať svoje „emócie“ agresívnym spôsobom. Navyše sa zdalo, že nová generácia „punkerov“ stratila svoje ideály a pôvodná myšlienka hudobného undergroundového hnutia sa stále zreteľnejšie vytrácala. V tomto ovzduší kapela vydala v roku 1986 svoj posledný album s názvom Bedtime for democracy. A o niečo neskôr, v decembri toho roku, Dead Kennedys skončili. Členovia kapely mali už plné zuby neustáleho boja s „morálkou“ verejnosti a rozhodli si dať zbohom. Biafra sa presunul do sféry „hovoreného slova“ s politickými ambíciami a ostatní členovia sa začali venovať sólovej tvorbe. Ale to, čo tu po sebe ako kapela zanechali, rozhodne stojí za to. Je to skrátka hudba, ktorá má gule.